Židovské cintoríny
Cestu za hľadaním židovských cintorínov v Sobranciach a okolí nemožno nazvať "výletom". Jednak preto, že mnohé z nich sú často vzdialené od komunikácií, uprostred polí, v ťažko dostupnom teréne a tiež preto, že sú ukryté pred zrakmi ľudí, za múrom z náletových drevín, ktoré postupne pohlcujú kedysi udržiavané pietne miesta. Sú často jedinou pamiatkou na početné židovské komunity, ktoré pred 2. svetovou vojnou tvorili súčasť obyvateľstva nášho regiónu.
Ako dieťa som počúvala príbehy starého otca, ktorý bol dobrým rozprávačom a ten často spomínal ľudí so zvláštne znejúcimi priezviskami a vodieval ma ďaleko do poľa, na židovský cintorín neďaleko Porostova, kde som tieto priezviská videla na strašidelne vyzerajúcich, machom obrastených kamenných pomníkoch. Dedo rozprával o svojich kamarátoch z detstva - židovských chlapcoch, no vždy sa v istom momente príbehu zastavil a nechcel pokračovať. Nechcel povedať, kde sú jeho kamaráti dnes a prečo neudržiavajú hroby svojich rodičov a prarodičov tak, ako sme to robili my. Keď dedo "odišiel" a ja som vyrástla, občas som chodievala sama na to vzdialené miesto a videla som, ako každým rokom viac a viac chátra. Pomníky už vlastne bolo vidieť len skoro na jar, alebo v jeseni a zime, keď opadli listy kríkov a stromov.
K židovským cintorínom som sa opäť dostala ako dospelá, keď som sa začala zaoberať regionálnou históriou a so svojimi študentmi som sa pustila do práce na projekte o histórii židovskej komunity v Sobranciach. Prekvapilo ma, ako dôsledne dejiny vymazali stopy po ľuďoch, ktorí kedysi tvorili neoddeliteľnú súčasť mesta, zapájali sa do jej kultúrneho života, patrili medzi zakladajúcich členov miestneho futbalového klubu, venovali sa charitatívnej práci, chodievali do miestnej školy, žili tu i umierali. Bolo mi ľúto keď som videla, že spolu s nimi "odišiel" aj časť našej histórie. Vďaka tomuto projektu som však stretla aj úžasných ľudí, ktorí mi osvetlili neznáme skutočnosti a stretnutia s nimi vo mne zanechali hlbokú stopu. Najmä Alex Moskovic a jeho "Tikkun olam" - aby sme svet "opravili", zanechali ho lepším, akým bol.
V súčasnosti sú v Sobranskom regióne v "dobrom" stave židovské cintoríny v Sobranciach, Porúbke a Jenkovciach. Sú vyčistené a dobre prístupné. Pri cintoríne v Sobranciach naše občianske združenie minulý rok umiestnilo informačnú tabuľu o histórii miestnej židovskej komunity a tešíme sa, že sa ľudia pri nej pristavujú a čítajú. Každopádne by sme radi cintorín aj ďalej zveľaďovali, chýbajú nám však na to prostriedky. Pomerne rozľahlé cintoríny sú v Koňuši (medzi obcami Koňuš a Choňkovce), za dedinou Úbrež, neďaleko Porostova, pri rybníku vo Vyšnej Rybnici, v Beňatine, Podhorodi, na Gajdoši, v Blatných Remetoch, v Tibave, vo Vyšnom Nemeckom. Väčšinu z nich však bez pomoci miestnych nájdete len ťažko. Sú zarastené, neoznačené a postupne chátrajú. Smutné je aj to, že mnohé pomníky na nich nepoškodila len "nevinná" príroda, ale aj "nevedomí" ľudia.
Naše občianske združenie v posledných rokoch spolupracuje s pánom Petrom Wernerom, členom prezídia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, s ktorým sme prešli niektoré cintoríny v okolí a zistili sme, v akom sú stave. Bolo by úžasné, ak sa našli ochotní a zapálení ľudia, ktorí by pomohli pri ich obnove.
Ak by ste potrebovali viac informácií, napíšte nám na mail: villaszobranc@gmail.com, alebo na vinanskaden@gmail.com