Tajomný grófsky cintorín
Prednedávnom sme navštívili obec Staré - rodové sídlo známej šľachtickej rodiny Sztáray, ktorej korene sa prepletajú s históriou Sobraniec. Keď sme si obzerali kaštieľ, ktorý už dnes rozhodne nevyzerá tak dobre ako kedysi, oslovil nás neznámy pán. Dali sme sa sa do reči a vysvitlo, že aj keď nepochádza z rodiny Sztáray, predsa sa narodil v ich kaštieli. Zarozprávali sme sa a po chvíli neznámy pán povedal zaujímavú vec. Tvrdil, že členovia rodiny Sztáray sú pochovaní hlboko v lese, smerom k obci Oreské, čo v nás vzbudilo záujem. Samozrejme že sme chceli ten záhadný cintorín v lese vidieť. A tip na výlet bol na svete...
Keďže sme z rozprávania spomínaného pána celkom nepochopili ako sa tam dostať, skúsila som internet. Z popisu milovníka cyklistiky, ktorý dal dokonca do obehu aj GPS súradnice tohto tajomného miesta sme pochopili viac a v jednu horúcu júlovú sobotu sme sa vydali hľadať grófsky cintorín. Podľa toho, čo sme sa dočítali na internete, cesta mala byť pomerne nenáročná a tak sme sa riadne nevybalili. Obuli sme si tenisky a bez jedla a vody sme vyrazili autom do Trnavy nad Laborcom. Na konci dediny sme odparkovali auto a po lesnej ceste sme sa vydali peši. Prvým orientačným bodom mala byť kaplnka sv. Huberta, ktorú sme našli bez akýchkoľvek problémov naľavo od cesty. Tam sme však narazili na prvý problém - ktorým smerom sa ďalej vydať. Od kaplnky a poľovníckej chaty totiž viedlo niekoľko cestičiek. Vybrali sme si tú, ktorá podľa nás viedla smerom na severozápad, teda smerom k Starému. Cestička náhle začala stúpať a z ľahkej prechádzky sa razom stala menšia túra. Cintorín ma GPS súradnice, ale kto mal vedieť, že v tomto lese bude problém so signálom? Na život s dátami sme si tak privykli, že nám zrazu nepredstaviteľne chýbali. Spomínala som si, ako cestu opisoval na internete zapálený cyklista a podľa toho sme vybrali smer. Okolo však stále hustý les a ani náznak žiadnej čistinky a už vôbec nie cintorína. Nadôvažok sme okolo počuli rôzne zvuky a šuchot a takmer na smrť nás vydesila zablúdená srnka, ktorá náhle naľavo od nás vyšla z krovia. Už sme pomaly strácali nádej že sme vôbec na správnom mieste, keď sme zrazu na chvíľu chytili signál a podľa GPS súradníc sme prekvapene zistili, že sme niekoľko metrov od cintorína. Pomedzi husté konáre stromov nebolo vidieť vôbec nič, ale keď sme vyšli trochu viac do kopca, pred nami sa zrazu rozprestrela čistinka a na nej niekoľko náhrobných kameňov. Čistinka bola vykosená a kovové ohrádky hrobov boli dôkladne natreté čiernou farbou. Udivene sme kráčali od hrobu k hrobu a čítali si mená a dátumy na nich. Uprostred hustého lesa naozaj spočívalo niekoľko členov rodiny Sztáray a tiež s nimi spríbuznenej rodiny Schitra-Ehrenheim. Posledné telá na cintoríne boli pochované dokonca prednedávnom.
Toto zvláštne miesto v nás vyvolalo množstvo otázok, ktoré nám vírili v hlave ešte dlho po jeho návšteve. Prečo je cintorín v takom hlbokom lese, ďaleko od civilizácie? Aký dôvod mali takí významní a zámožní ľudia, patróni mnohých kostolov na to, aby sa dali pochovať na takom mieste? Dnes sa presných odpovedí asi už nedočkáme. Každopádne, toto tajomné miesto sa naozaj oplatí navštíviť.