Ruská Bystrá

Prvé spomienky na Ruskú Bystrú mám ešte z ranného detstva. Naši ma tam brávali na huby a keď som nevládala chodiť, posadili ma na deku pod briezku, kde som sa hrala a oni okolo mňa zbierali. Pamätám si na tichý šum listov v korunách štíhlych briez, na spev vtáčikov, na vôňu materinej dúšky a lesných jahôd... 

Ruská Bystrá je maličká dedinka takmer na konci sveta. Niekedy si hovorím, že je tak ďaleko od všetkých "hlavných" ciest, že sa tam nedostala ani vojna, ani nič zlé. Vždy sa poteším, keď k nám na strednú školu príde chlapec, či dievča z Bystrej, lebo to znamená, že dedinka žije a snáď ju nepostretne osud mnohých malých obcí na Slovensku - vymieranie. Mnohí by si povedali, že je úplne obyčajná. Možno na prvý pohľad aj áno. No je to len zdanie. Pokoj, ktorý tam cítiť, ktorý sa dá doslova nahmatať, je veľkým pokladom tohto krásneho miesta. 

Väčšina turistov tam chodieva kvôli prekrásnemu drevenému kostolíku z 18. storočia, ktorý dodnes slúži obyvateľom obce. Postavili ho ich zruční predkovia, aby sa mohli poďakovať Stvoriteľovi za všetko, čo im dáva. Kostolík je národnou kultúrnou pamiatkou a je tiež zaradený medzi pamiatky Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na požiadanie ho ochotne otvorí pán starosta, alebo jeho manželka, ktorí vám o ňom dokážu povedať pár zaujímavých informácií. 

Pre mňa osobne je však najväčším relaxom prejsť sa brezovými hájmi nad Bystrou, ktoré vyzerajú ako z rozprávky o Mrázikovi. Biele kmene briez, zelená tráva, neskutočne modré nebo - toto sa dá vidieť snáď iba tam. Miesta ako Ruská Bystrá si treba chrániť, aby ostali také, ako ich poznáme. Nie sú zaostalé len preto, že tam nevybudovali žiadne super atrakcie, že tam nie celkom dobre funguje 4G sieť... Sú krásne práve svojou nedotknutosťou.